Ahojte,
v dnešnom mojom rozhovore by som Vám chcela predstaviť šikovnú Joju
Chrastekovú, ktorá tvorí pod značkou lilitC. Niečo o nej a jej tvorbe, ako aj
to čo robila pred výrobou kabeliek sa dočítate ďalej...
1. Povedz nám niečo o sebe. Kto vlastne si? Aké máš
záľuby? Čo robíš keď nevyrábaš a tak....
Fakt neviem, čo mám napísať....som normálna žena, ktorá má už niečo za sebou.
Záľuby mám deti, ktoré sú už veľké, manžela, psa, kocúra aj mamu a priebežne sa
o nich starám. Preto mi na koníčky veľa času nezostáva, ale rada čítam a z času
na čas som posadnutá počítačovými hrami (ale toto radšej nech zostane
tajomstvo, lebo budem na smiech :)
2. Náhodou tie počítačové hry ma celkom zaujali aké napríklad?
:DD online stratégie , naposledy The Settlers
3. Inak pri toľkých povinnostiach si sa vlastne ako dostala k handmade
pamätáš si ešte kedy to presne bolo?
S handmade je to tak ako asi u každého, proste niečo robíš, skúšaš, lebo ťa to
zaujíma. Vymýšľaš si nové veci a tak ďalej. My sme „postihnutí“ od
malička...mama doma kedysi šila, tak som skúšala aj ja. Ešte je niekde zásterka
a šatka s aplikáciami - môj prvý výtvor mame k MDŽ - ktoré som ušila keď som
mala 10 rokov takže klasické ručné práce ako šitie, pletenie, háčkovanie, no a
kreslenie.. to bolo odjakživa.. ale vždy len pre seba alebo rodinu ale vtedy sa
to nevolalo handmade :D
4. Máš aj niekde fotku svojho prvého výtvoru?
Myslím, že nie, nikdy nikoho nenapadlo odfotiť to. No naozaj šiť som
vlastne začala, až sa moja mama vzbúrila a povedala mi aby som si to, čo som
chcela od nej, ušila sama. Ja som si vymýšľala oblečenie a nútila som ju aby mi
ho šila. To bolo vždy narýchlo....stratila nervy a donútila ma takto začať sa
viac snažiť.
5. Čiže zo začiatku si šila oblečenie a rôzne vecičky na seba alebo známych.
Ako si sa teda dostala práve ku kabelkám? Veď to má od seba trochu dosť ďaleko
či?
No vieš, ja som šiť prestala dávnejšie. Moje dcéry na to už zabudli a stroj
som mala schovaný. Proste sa mi nechcelo s tým zapodievať. Kabelky, to je
vlastne zásluha mojej kamarátky Katky Horňáčkovej. Nejako medzi rečou som jej
povedala, že sa mi páčia ecoistky a že som si jednu urobila. Keďže som s jej
výrobou nemala žiaden problém, takže by som ich chcela urobiť viac a ponúknuť
na predaj. Ona ma ale presvedčila, nech skúsim rámčekové kozmetické
taštičky...tak som skúsila :))
6. Medzi tým si netvorila vôbec?
Ja som sa dlhé roky venovala animácii. To je tvorba tak akurát. A samozrejme,
ak som niečo chcela, tak som si to spravila. Či už niečo uplietla alebo
vyrobila. Nemala som však taký ten pretlak, ktorým by som tvorbou musela dať
von... Teraz ma núti vymýšľať nové veci napríklad materiál, ktorý mám doma
alebo zamýšľam kúpiť.
To je ako tá veta: "V každom kameni je socha." - pre mňa je v každom
kúsku látky alebo koženky nejaká kabelka, peňaženka alebo niečo podobné :)))
7. Trochu sa vráťme späť k tej animácii. Čo konkrétnejšieho si robila v
rámci nej?
Ja som robila animátorku v STV štúdiu animovanej tvorby než ho zrušili. Robili
sme večerníčky, animované vstupy do relácií a dokumentov, aj zvučky. Pokiaľ
ešte nebola digitálna technika rozvinutá tak sa všetko robilo na film. To
znamená, že som rozkreslila postavičky alebo čo bolo treba. Potom, keď to bolo
prekreslené na papier, vymaľované a vystrihnuté, som to nasnímala. Tomu sa
hovorí papierkový film (po našom papierkáč). Klasickú animáciu na fólie sme
veľmi nerobili, ale občas som aj s ňou prišla do styku.
8. Pamätáš si aj presne nejakú animáciu, ktorá ti tak utkvela v pamäti?
Nejaká tá rozprávočka, keď si spomínala aj tie večerníčky?
Jaaaj, tak to je asi televízna rozprávka "Múdry Maťko a blázni".
Robili sme ju hodne dávno. Je to hraná televízna inscenácia so štylizovanou
scénou a kostýmami. Do nej sme robili animované sekvencie. Bola to vlastne
jedna z prvých takýchto vecí v televízii. Nebola na to žiadna technika a my sme
si s kolegyňou v štúdiu z monitora obkresľovali scénu a postavenie hercov. Podľa
toho v trikovom štúdiu natočili animované časti. Po vyvolaní filmu sa to v
strižni dávalo dohromady a napodiv to aj celkom sedelo :)). Nič sa nedalo
opraviť ani znova naanimovať, lebo na to nebol čas a termíny. Proste horor no a
táto rozprávka sa nakoniec vysielala veľmi často na Vianoce, čo bolo pre nás
veľké zadosťučinenie :))
9. To musela byt super práca, ale aj tak je pre mňa fascinujúce, ako si
prešla od takejto práce až k výrobe kabeliek....
Mne sa nezdá nič nezvyčajné, že som teraz zakotvila pri kabelkách. Vždy ma
zaujímala kopa vecí. Ako sa čo robí a ako to funguje, tak ma stačilo len trocha
nakopnúť a bolo. To aj s animáciou som začala len tak, že som bola zvedavá, ako
to kamarátka robí a išla som sa pozrieť do štúdia. Tak sa mi to zapáčilo, že som
to chcela skúsiť. No a ona mi to dovolila keď skončila. Potom som sa tam
objavovala stále častejšie až to skončilo tak, že keď odišla na materskú,
dorobila som za ňu film :DDD Manžel sa doma občas chytal za hlavu, ako sa do
všetkého hrniem. Kľudne som bola schopná rozobrať vysávač, rezať motorovou
pílou (to mi ale nechcel dovoliť), vymeniť baterku v aute... tak som proste
teraz pri kabelkách...
10. Mimochodom máš aj z kabeliek nejakú svoju „NAJ“
kabelku, ktorú si vyrobila? Na ktorú si najviac pyšná?
Pyšná som na každú novú, ktorú urobím, lebo je najnovšia a práve ma najviac
bavila. Je pravda, že na staršie postupne zabúdam...
11. Chystáš sa aj na niečo nové (novú techniku atď.), čo ťa v blízkej dobe
láka vyskúšať?
Vlastne ani neviem....ale určite vezmem do rúk zasa ihlice a pustím sa do
pletenia. Minimálne aspoň do čelenky pre dcéru, sľúbila som jej ju a zima sa
blíži.
12. Ty ešte aj pletieš? Je vlastne niečo čo si ty ešte nerobila alebo
minimálne nevyskúšala?
Jasne, že je :) Napríklad keramika, hrozne ma priťahuje hlina. Je to taký môj
tajný sen, hrnčiarsky kruh a pec. To som fakt neskúsila a rada by som.
13. Už len posledná otázočka. Čo by si chcela odkázať ostatným, ktorý tvoria
alebo by chceli tvoriť handmade výrobky?
Proste nech tvoria! Ak majú pocit, že to chcú robiť, baví ich to a darí sa im,
tak nech len robia! Netreba si myslieť, že na handmade rýchlo zbohatnú, to asi
nie...ale takáto práca veľa ľudí napĺňa, upokojuje alebo im dáva pocit, že môžu
v niečom vyniknúť. A to je dobré. Ja som vždy hrdá, ak sa mi niečo naozaj
podarí a doprajem tento pocit naozaj každému.
Ďakujem za rozhovor.
Na záver chcem poďakovať Joji za čas venovaný na moje únavné otázky a
zároveň popriať veľa šťastia v ďalšej tvorbe. Dúfam, že sa Vám rozhovor páčil a
prajem pekný zvyšok dňa všetkým.
Vaša ZuZu
Kto by mal záujem o kúsok od tejto šikovnej sashenky stačí zavítať SEM -
SASHE - http://www.sashe.sk/lilitC
FACEBOOK - https://www.facebook.com/pages/LilitC
Menovky: handmade, interview